Pravdupovediac na tento blog som sa dlho tešil. Nechcel som o tom písať skôr ako bude hotovo.
Takže o čo išlo. Mojej dávnej práci som dostal výpoveď s ktorou som nesúhlasil. Zamestnávateľ chcel výpoveď dohodou a ja z organizačných dôvodov. Po niekoľko dnovom naťahovaní som usúdil, že s tej zmeny nič nebude a tak som tú výpoveď napadol na súde. A tak začala niekoľko ročná cesta.
Prebehlo niekoľko pojednávaní a bolo všetkým jasné, že to vyhrám. Nakoniec po niekoľko mesačnom zdržiavaní samotný právnik protistrany uznal, že tá výpoveď bola neplatná a tak bol vynesený prvy rozsudok. Veľmi som sa tešil, ale to som nevedel čo ma ešte čaká.
Hneď ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, som sa ozval môjmu zamestnávateľovi, že ako to bude. Bude práca, alebo výpoveď. Podľa očakavania to bola výpoveď a tak som sa snažil skontaktovať s právnikom zamestnávateľa. Bezvýsledne. A o 2 mesiace mi prišla okamžitá výpoveď pre porušenie prac. disciplíny. Neprišiel som do práce. Myslel som, že ma šlak trafí.
Snažil som sa s ním spojiť, ale nepodarilo sa :(. A tak som aj túto výpoveď napadol na súde. Šlo to z mesiaca na mesiac, neustále sa to odkladalo, až prišlo leto. Ja som sa až tak neponáhľal.
Keď som po lete prišiel na pojednávanie dozvedel som sa, že firma je predaná inej firme. Nechápem ako je možné, že firma môže zmeniť majiteľa počas súdneho procesu. A tak som dozvedel, že sa súdim s firmou z Bratislavy, ktorá jednoducho nepreberá poštu. Trvalo opäť niekoľko týždňov a bol vynesený rozsudok a opäť som vyhral :). Opäť mocné tešenie.
Na začiatku som váhal, či sa pustiť do toho súdenia, alebo nie. Doslova som sa nechal presvedčiť, ale teraz to neľutujem. Je to zaujímavá skúsenosť, postaviť sa za svoje práva a bojovať. Je to dlhá cesta. Naučilo ma to trpezlivosti a trošku aj pokory. Rovnako ma to naučilo, že vymožiteľnosť práva na Slovensku je v katastrofálnom stave.
Ešte sa chcem poďakovať mojej drahej, že mala nervy to zo mnou absolvovať a tiež ďakujem právne vzdelaným známym, bez ktorých by som to nezvladol.