V Benátkach mi postupne došli kávové pody, a tak nastal čas na malú improvizáciu. Zašiel som do obchodu a siahol po niečom, čo pozná asi každý milovník talianskej kávy - Lavazza Crema e Gusto Classico.
Bolo to zvláštne stretnutie. Kedysi som ju považoval za najlepšiu kávu, akú som poznal. Bola to vlastne prvá káva, ktorú som pripravoval na svojom prvom espresso kávovare. Vtedy pre mňa predstavovala vrchol kávového sveta.
Tentoraz som ju však nepripravil na espresse, ale v malej mokke na našom ubytovaní. A musím povedať, že práve tam mi dávala najväčší zmysel. Silná, výrazná, bez zbytočných komplikácií. Taká typická talianska káva, akú si viem predstaviť na raňajky pred tým, než sa človek stratí v úzkych benátskych uličkách.
Za tie roky sa môj pohľad na kávu výrazne zmenil. Objavil som výberové kávy, Aeropress, V60 aj rôzne chuťové profily, o ktorých som kedysi ani netušil. Napriek tomu ma táto šálka vrátila späť na začiatok mojej vlastnej kávovej cesty.
A možno práve preto mi tak chutila. Nebola to len Lavazza. Bola to spomienka na časy, keď som ešte len objavoval svet kávy. Pripomenula mi, že aj keď sa naše chute časom menia, niektoré kávy si zaslúžia miesto v našej histórii.